1. Účelom nariadenia je vymedziť základné pojmy týkajúce sa miestneho územného systému ekologickej stability, určiť polohu, urobiť výber biocentier a vymedziť podmienky ochrany a tvorby biokoridorov na území mesta.
   
   
2. Ekologická stabilita úzimia je významným faktorom zdravého životného prostredia. Je potrebné chrániť z ekologického hľadiska najcennejšie a dopĺňať chýbajúce články systému s cieľom dosiahnutia ekologickej rovnováhy. Je jedným z podkladov územného plánu sídelného útvaru alebo zóny a projektov pozemkových úprav. Prostriedkom jej dosiahnutia je tvorba územného systému ekologickej stability, ktorý vytvára základ pre zachovanie a rozvoj rozmanitosti podmienok pre život, umožní udržať biodiverzitu a zachovať genofond rastlinstva a živočíšstva.

1. Územný systém ekologickej stability (ÚSES) predstavuje takú celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémových zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitost podmienok a foriem života v krajine a vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj. Základ tohto systému tvoria biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Rozsahu územia mesta Košice zodpovedá miestny územný systém ekologickej stability (MUSES).
   
   
2. Biocentrum - predstavuje ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev.
   
   
3. Biokoridor - je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky.
   
   
4. Interakčný prvok - tvorí určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov (napríklad trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero) prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom.
   
   
5. Rozsiahlejšie územia - so sústredeným alebo osobitným usporiadaním prvkov spravidla predstavujú ekologicky významné oblasti (napríklad ekologicky stabilnejšie lesnaté oblasti, lúčnopasienkárske oblasti), ktoré sa vyznačujú veľmi priaznivou, prípadne len priaznivou ekologickou kvalitou priestorovej štruktúry.

1. Výber a poloha biocentier vyplýva zo zhodnotenia reálneho stavu, zo snahy o rekonštrukciu prirodzených potencionálnych biocenóz, z potreby doplnenia systému, zo snahy o geoekodiverzitu a ochranu genofondu. Spravidla sú to územia s najvyšším stupňom ekologickej stability. Týmto kritériam zodpovedajú hlavne lesy v prirodzenom stave, jazerá, močiare, mŕtve ramená riek a na ne naväzujúca vegetácia, stepné a lúčno pasienkové ekosystémy, parky, mokrade. Osobitne je potrebné začleniť do systému ekologickej stability územia s výskytom vzácnej, zákonom chránenej fauny a flóry.
   
   
2. V biocentrách s najvyšším stupňom ekologickej stability je potrebné vytvoriť podmienky pre dôslednú ochranu ekosystému. V biocentrách s nižším stupňom ekologickej stability je treba vykonať zmeny s ciel'om jeho zvýšenia. V biocentrách a na území s dosahom na biocentrum sa nesmú vykonávať činnosti, ktoré vedú k znižovaniu jeho stupňa ekologickej stability. V biocentrách je osobitne dôležité dbať, aby sa neznečisťovalo ich územie, voda a ovzdušie, nesmie sa ničiť vegetácia a rušiť fauna a ostatné prírodniny.
   
   
3. Na území mesta Košice sa nachádzajú tieto existujúce a navrhované biocentrá:
   
   1. Kavečany - pri Z00
   2. Kavečany - Pod lazmi
   3. Kavečany - Hŕbok
   4. Pstružník
   5. Kavečany - Klin
   6. Ťahanovce - tunel
   7. Podhradova
   8. Anička - park
   9. Ťahanovce - pod železnicou
   10. Girbeš
   11. Čičky
   12. Kopa
   13. Borovicový háj
   14. Čičky - Majer
   15. Červený kríž
   16. botanická záhrada, Rozália, baňa Bankov
   17. Pri sladovni
   18. Komenského park
   19. Mestský park
   20. Pod Furčou
   21. Svahy Heringeša I.
   22. Svahy Heringeša II.
   23. Svahy Heringeša III.
   24. Mŕtve ramená
   25. Nad Jazerom
   26. Seligovo jazero
   27. Verejný cintorín
   28. Nemocnica L. Pasteura
   29. Kremnická
   30. Jazierko na Hlinisku
   31. Vodná nádrž Poľov, potok Lorinčík
   32. Poľov - Pod lapišom
   33. Ludvíkov dvor - topoľový les
   34. Poľov - Konopné
   35. Myslavský potok
   36. Park Barca
   37. Barca - železnica
   38. Šebastovce - močiare
   39. Kapustnice
   40. Štrkovisko - Krásna
   41. Hornád - pri rozvodni
   42. Hornád - Rampová
   43. Pastvisko
   44. Koštianske lúky
   45. Hornád - lužný les
   46. Hornádsko-toryšský sútok
   47. Torysa - lužný les
   48. Ťahanovce - Pod lesom
   49. Konopiská
   50. Petry
   51. Kokšov.
   
   
   Okrem uvedených biocentier sa na území okresu Košice-mesto nachádzajú biocentrá, ktoré sú súčastou tzv. rozsiahlejších území (lesov) v zmysle §2 ods. 5 tohto nariadenia.
   
   
4. Súčasťou biocentier sú aj územia
   
   1. vyhlásené za chránené v zmysle zákona SNR č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov - Štátna prírodná rezervácia Vysoký vrch (vyhl. MŽP SR č. 83/1993 Z.z.)
      
      
   2. navrhované za chránené
      
      • Hornádsko-toryšský sútok
      • Kavečanská stráň
      • Výslnie na Podhradovej (Poniklesová lúčka)
      • Štrkovisko - Krásna
      • Botanická záhrada
      • Jazierko na Hlinisku

1. Výber trás biokoridorov naväzuje na výber a polohu biocentier. Vyplýva zo zhodnotenia reálneho stavu uplatnenia zásady rekonštrukcie prirodzenej potenciálnej vegetácie a potreby dotvorenia systému. Trasovanie biokoridorov využíva hlavne tieto polohy :
   
   • vodné toky, mokrade trvalé a periodické a sezónny vodný tok, brehová vegetácia a naväzujúce plochy prírodného charakteru,
   • suché dná údolí a ich vegetácia,
   • krovinatá a stromová zeleň výmoľov, strží, svažitých území,
   • stromoradia, aleje, vetrolamy,
   • medze väčších dimenzií a ich vegetácia,
   • lesy, lúky, pasienky,
   • parky, obytná zeleň a zeleň občianskej vybavenosti.
   
   
   
2. U existujúcich biokoridorov sa nesmú robiť zásahy, ktoré by znižovali ich funkčnost a stupeň ekologickej stability. U čiastočne funkčných biokoridorov a v novonavrhovaných biokoridoroch je potrebné vykonať zmeny s cieľom zvýšenia stupňa ekologickej stability, vytvorenia diverzifikovaného biologického prostredia a odstránenia bariér.
   
   
3. Za biokoridory osobitnej dôležitosti na území okresu Košice-mesto je treba považovat tieto prírodné prvky:
   
   • rieka Hornád
   • rieka Torysa
   • Myslavský potok
   • Račí potok
   • potok Lorinčík
   • potok Ida
   • bývalý Mlynský náhon
   • sústava parkov a obytnej zelene na Terase
   • alej na Slaneckej ulici.
   
   
4. Pri budovaní biokoridorov Útvar hlavného architekta so Správou mestskej zelene určuje plochy náhradnej výsadby a druhovú skladbu stromov a zeleň v súlade s ÚPN a ÚSES.

1. Projekt MUSES mesta Košice, ako aj jeho zmeny a doplnky schvaľuje po stanovisku Úradu životného prostredia a zainteresovaných orgánov štátnej správy, Mestské zastupitelstvo v Košiciach.
   
   
2. Miestny územný systém ekologickej stability je treba považovať za otvorený, pri spracovaní nového územného plánu sa oba dokumenty vzájomne zosúladia, podobne pri spracovaní projektu pozemkových úprav. Zároveň je MUSES sústavne upresňovaný podrobnejším riešením na úrovni územných plánov zóny.

1. Za porušenie všeobecne záväzného nariadenia o miestnom systéme ekologickej stability (§ 3 ods. 2 a §4 ods. 2) sú kontrolné orgány oprávnené ukladať pokuty a robiť účinné opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu. Kontrolnýmí orgánmi sú Mestská polícia, Správa mestskej zelene, ktoré predkladajú návrhy na začatie správneho konania primátorovi mesta.
   
   
2. Za porušenie VZN môže primátor mesta Košíc uložiť právnickej osobe pokutu až do výšky 200.000,- Sk v zmysle §23 ods. 1, 2 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice.
   
   
3. Za porušenie citovaných ustanovení možno uložiť fyzickej osobe podľa §46 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov pokutu do 1.000,- Sk alebo blokovú pokutu Mestskou políciou do výšky 500,- Sk.
   
   
4. Sankciou môže byť aj uloženie povinnosti náhradnej výsadby. Plochu náhradnej výsadby určí Správa mestskej zelene a v konečnom dôsledku rozhodne o tom v správnom konaní primátor.
   
   
5. Finančné prostriedky získané z pokút tohto VZN sú príjmom Mestského fondu životného prostredia.

RNDr. Rudolf Bauer
primátor mesta Košice