Page 5 - vskratke_03_22_web
P. 5
TÉMA
Opatrenia
Odborníci odporúčajú v snahe zmierňovať dopady
zmeny klímy predovšetkým prírode blízke rieše-
nia, ako sú tvorba nových plôch, vrátane nových
parkov, s preferenciou suchu odolných druhov
vegetácie, vytváranie sídelnej a vnútroblokovej ze-
lene, tienenie spevnených plôch vzrastlými stro-
mami, znižovanie citlivosti budov na vlny horúčav
tepelnými izoláciami, vrátane vegetačných striech
a fasád, premena areálov materských, základných
a vysokých škôl na klimatické záhrady.
„Za najdôležitejšie považujeme, aby sa výstupy
adaptačného plánu, vrátane hodnotenia zraniteľ-
nosti, premietli do Územného plánu mesta Košice,
Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košíc
a ďalších koncepčných materiálov, do rozhodova-
nia o nových investíciách, do transformácie ma-
nažmentu zelene. Je nevyhnutné, aby samospráva
vybudovala odbornú kapacitu v tejto oblasti. Kľú-
čová je zainteresovanosť odbornej i laickej verej-
nosti, aby sa napĺňanie adaptačného plánu stalo
súčasťou nášho myslenia, každodenného života.
Z kategórie fyzických opatrení je určite potrebné
riešiť napríklad zachytávanie vody v čase intenzív-
nych zrážok ako prevenciu následkov povrchových
záplav. Takto zachytenú vodu by sme mali vedieť
využívať v obdobiach sucha. Ale to je len jeden
z mnohých príkladov, ktoré sú uvedené v adaptač-
nom pláne,“ zdôraznil A. Šteiner.
Ilustračné foto: Miroslav Vacula
Zraniteľnosť mesta
Na Adaptačnom pláne mesta Košice spolupracovali s Karpatským rozvojovým inštitútom odborníci zo Slovenského hydrome-
teorologického ústavu, z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity Košice a spoločnosti DHI Slovensko (modelovanie zrážok)
a sektoroví špecialisti z ďalších odborných organizácií.
Členmi spracovateľského kolektívu boli aj zástupcovia Útvaru hlavného architekta (ÚHA), ktorí sa aktívne podieľali na príprave
podkladov a výstupov projektu. „Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy je pre ďalší územný rozvoj mesta mimoriadne
dôležitý,“ hovorí architekt Martin Jerguš z ÚHA.
Platný územný plán mesta bol spracovaný v rokoch 1973 až 1975, čiže pred takmer 50 rokmi. A hoci bol v rokoch 1985 a 1993 ak-
tualizovaný, zmeny a doplnky sa prijímajú ad hoc, často len na základe požiadaviek developerov. Akým spôsobom by malo mesto
zabezpečiť plnenie adaptačného plánu v rámci dlhodobého plánovania jeho rozvoja?
„Je pravda, že najmä formálna stránka územného plánu, napríklad to, že nie je spracovaný na podklade katastrálnej mapy, sťažuje
jeho užívanie a množstvo zmien a doplnkov nepridáva na jeho prehľadnosti a užívateľskom komforte. Nový územný plán je preto
nevyhnutné zaobstarať čo najskôr a téma opatrení adaptácie na klimatické zmeny musí v ňom byť zmysluplne riešená. Hovorí o
tom aj Zadanie nového územného plánu, schválené mestským zastupiteľstvom koncom roka 2016, ktoré ako jeden z hlavných
cieľov uvádza, že je potrebné zabezpečiť ochranu mesta pred povodňami a inými ohrozeniami územia a adaptabilnosť mesta na
nepriaznivé dôsledky zmeny klímy,“ dodáva M. Jerguš.
Aj primátor mesta Košice Jaroslav Polaček vníma obrovský potenciál Adaptačného plánu mesta Košice na zmenu klímy, ktorý nadväzuje
aj na aktivity súvisiace s kandidatúrou na titul Európske hlavné zelené mesto. „Som veľmi rád, že sme spolu s Karpatským rozvojovým
inštitútom uzavreli ďalší míľnik našej spolupráce. Adaptačný plán nám na základe zozbieraných dát umožní zodpovednejšie a lepšie
rozhodovať o ďalšom rozvoji mesta, napríklad pri tvorbe nového územného plánu, poskytne silné argumenty pri získavaní európ-
skych grantov, no hlavne pomôže zmierniť dopady klimatických zmien na naše mesto. Verím, že sa aj vďaka tomuto plánu staneme
inšpiráciou pre iné mestá a lídrom v systematickom riešení následkov klimatickej zmeny,” uviedol.
Mikuláš Jesenský
Marec 2022 | V SKRATKE | 5
