Page 19 - vskratke_11_22_web

OSOBNOSTI KOŠÍC

„Bol to zápas o prežitie najstaršieho európskeho maratónu. Ob-
medzenia sa menili z týždňa na týždeň, zo dňa na deň. Našťastie,
podarilo sa nám presvedčiť kompetentných, že treba zachovať
kontinuitu takmer storočného podujatia, ktoré prežilo vojnové
roky i okupáciu Československa v roku 1968. Nakoniec sme dostali
súhlas, aj keď len vo výrazne obmedzenej forme, za podmienky
testovania každého účastníka a prísneho dodržiavania hygienic-
kých pravidiel. Na štarte bolo síce len 200 bežcov zo Slovenska,
podstatné však je, že tradíciu maratónskeho behu v Košiciach
sa nám podarilo napriek extrémne nepriaznivým podmienkam
udržať. Táto skúsenosť nás presvedčila o tom, že sa netreba pred-
časne vzdávať, že za overené hodnoty treba bojovať do poslednej
minúty. A netýka sa to len nášho maratónu.“

Paralela

Minulý rok vyšla kniha Život ako maratón. Autorom je Braňo
Koniar. Prináša nielen pohľad do zákulisia MMM, ale aj zážitky
a skúsenosti z veľkých športových podujatí vo svete, na ktorých
sa zúčastnil, postrehy a zamyslenia nad minulosťou, prítomnosťou
i budúcnosťou výziev, ktorými sme prešli a ktoré nás čakajú.
Braňo absolvoval osemnásť maratónov. Spomína aj na svoj prvý
maratónsky beh v živote a zároveň posledný na klasickej trati
z Košíc do Sene a späť v roku 1988.
„Veril som si, že to zvládnem. Po roku tréningu sa mi zdalo, že
som dobre pripravený. Mal som predstavu, že ho zabehnem za
tri hodiny. Na obrátke v Seni moje stopky ukazovali čas 1:30. Bol
som nadšený. Až neskôr mi došlo, že som sa v prvej polovici nechal
strhnúť, prepálil som tempo, že na ceste späť ma čaká sever-
Braňo Koniar pred cieľom svojho prvého maratónu na štadióne Lokomotívy
(rok 1988).Foto: Archív BK ný vietor, že trať do Košíc mierne stúpa. Do cieľa som dobehol
s vypätím všetkých síl tesne pred limitom medzi poslednými.
Ťažké začiatky Vrátnik na štadióne Lokomotívy už pomaly zatváral bránu. Tak
V roku 1991 organizoval Braňo Koniar „svoj“ prvý maratón. V tom to funguje aj v živote. Človek musí často prekonať samého seba,
veriť, že dosiahne svoj cieľ. Aj vďaka tomu dokážeme zdolávať na
čase bol jediným profesionálnym pracovníkom Maratónskeho prvý pohľad neprekonateľné prekážky a strhávať za dobrú vec či
klubu, celý organizačný tím tvorili dobrovoľníci. O rok neskôr sa ušľachtilú myšlienku aj iných.“
stal riaditeľom MMM. Mikuláš Jesenský

„Všetci potrebovali informácie – kto a kedy do Košíc pricestuje,
kedy prídu nákladné autá, žeriavy, kde treba vybaviť rôzne povo-
lenia, kto prinesie čaj na trať. Nejestvoval žiaden detailný manuál,
internet, maily, všetko bolo na pleciach niekoľkých ľudí, všetci ma
ťahali za rukáv. Našťastie, od čias zakladateľa košického maratónu
Vojtecha Bukovského zohrávala v príprave dôležitú úlohu armáda.
Mala profesionálov, techniku, velenie. A to všetko fungovalo v istej
podobe ešte i začiatkom 90. rokov. Tak či tak, noc pred mojím
prvým maratónom som nespal dobre...,“ spomína Braňo.

Dnes sa pri spomienkach na svoje začiatky usmieva: „V tom
roku bežalo v Košiciach okolo 400 maratóncov. V porovnaní
s dneškom boli logistické, bezpečnostné či marketingové po-
žiadavky zanedbateľné. Vtedy zabezpečovalo maratón dvesto,
možno tristo ľudí, dnes ich potrebujeme 1 200...“

Zápas o prežitie

Počas uplynulých 99 ročníkov zažili bežci i organizátori vojnové
i mierové roky, zmeny režimov, fujavice i horúčavy, menila sa trať
– bežalo sa z Turne i z Prešova do Košíc, z Košíc do Sene a späť,
od roku 1989 absolvujú maratónci mestský okruh.
Vzácnymi hosťami košického maratónu boli v roku 1992 manželia Zátopkovci.
Kritický bol najmä rok 2020, kedy život nielen na Slovensku vý- Pamätná snímka Dany Zátopkovej s Braňom Koniarom vznikla v roku 2017
v pražskom byte slávneho športového páru. Foto: Archív BK
razne oklieštil covid.

November 2022 | V SKRATKE | 19