Page 28 - vskratke_07_08_22

Z HISTÓRIE MESTA

Majitelia a personál košickej mäsiarskej a údenárskej prevádzky zo začiatku 20. storočia. Foto: Archív Východoslovenské múzeum
Košické údeniny chutili aj

v Londýne, Bruseli či Paríži

Mäsiarstvo patrilo aj v Košiciach k základným potravinárskym remeslám. Vysoký dopyt po mäsiarskych
výrobkoch spôsobil, že mäsiari patrili medzi najbohatších košických remeselníkov.

Aj preto boli mäsiari váženými mešťanmi, členmi mestských rád či mestskými prísažnými. Vzhľadom na ich
zámožnosť a početnosť patrili medzi prvých remeselníkov, ktorí nadobudli cechové štatúty.

Prísne pravidlá Nie každá časť jatočných zvierat mala rovnakú kvalitu, preto mala
aj rôznu cenu. Keďže cena jednotlivých častí nebola pevne stano-
V Košiciach mali mäsiari svoj štatút už od roku 1452. Okrem iného vená, mäsiari dlho predávali mäso „od oka“ a nie na váhu, čo sa
predpisoval, že mäso mohli predávať len na laviciach určených na nepáčilo ani kupujúcim, ani úradom. Preto sa od 16. storočia cena
tento účel. Každý majster mohol mať len jednu lavicu. Tovarišovi mäsa určovala úradným štatútom, pričom sa prihliadalo na ročné
bolo dovolené predávať mäso len vtedy, ak už bol ženatý a získal obdobia, sviatky a pod.
meštianske právo. Podľa tohto štatútu mohli majstri nakupovať
dobytok len na trhu, nie pred bránami mesta, aby každý majster Majster – druhý otec
mal rovnakú možnosť nákupu. Cechmajstri mali za povinnosť pre-
zerať mäso na laviciach, aby sa nepredávalo pokazené. V niekto- Zloženie cechov bolo hierarchické. Ich členmi boli majstri, tovariši
rých štatútoch mäsiarov bolo aj také podivuhodné ustanovenie, a učni. Členstvo v cechu bolo pomerne nákladné. Mäsiarskym uč-
že kto udrie psa, alebo doň hodí kameňom, stratí členstvo v cechu. ňom sa mohol stať 10 - 14 ročný chlapec, syn slobodného mešťana
bezúhonného pôvodu. Doba výuky trvala dva až tri roky.
Cenu mäsa určil štatút Učeň býval počas výuky v dome svojho majstra, od ktorého do-

Mäsiari vykonávali porážku a výsek jatočného dobytka, ktorý ne- stával stravu, obuv, ošatenie a výuku v remesle. Majster mu bol
raz aj sami chovali. Ich zisky teda neplynuli iba z výseku mäsa, ale ako druhý otec. Učňa mal riadne vyučiť v remesle a poskytnúť mu
aj z obchodovania s dobytkom. Zúžitkovali doslova všetko - loj mravnú a náboženskú výchovu.
predávali obyvateľom, alebo sviečkárom na výrobu lojových sviec
a kože garbiarom i kožušníkom. Po vypršaní učňovskej doby bol pred celým cechovým

28 | V SKRATK | Júl / August 2022