Page 28 - vskratke_07_08_22
P. 28

Z HISTÓRIE MESTA







































                                 Majitelia a personál košickej mäsiarskej a údenárskej prevádzky zo začiatku 20. storočia. Foto: Archív Východoslovenské múzeum
            Košické údeniny chutili aj




            v Londýne, Bruseli či Paríži






            Mäsiarstvo patrilo aj v Košiciach k základným potravinárskym remeslám. Vysoký dopyt po mäsiarskych
            výrobkoch spôsobil, že mäsiari patrili medzi najbohatších košických remeselníkov.

            Aj preto boli mäsiari váženými mešťanmi, členmi mestských rád či mestskými prísažnými. Vzhľadom na ich
            zámožnosť a početnosť patrili medzi prvých remeselníkov, ktorí nadobudli cechové štatúty.

            Prísne pravidlá                                   Nie každá časť jatočných zvierat mala rovnakú kvalitu, preto mala
                                                              aj rôznu cenu. Keďže cena jednotlivých častí nebola pevne stano-
            V Košiciach mali mäsiari svoj štatút už od roku 1452. Okrem iného  vená, mäsiari dlho predávali mäso „od oka“ a nie na váhu, čo sa
            predpisoval, že mäso mohli predávať len na laviciach určených na  nepáčilo ani kupujúcim, ani úradom. Preto sa od 16. storočia cena
            tento účel. Každý majster mohol mať len jednu lavicu. Tovarišovi  mäsa určovala úradným štatútom, pričom sa prihliadalo na ročné
            bolo dovolené predávať mäso len vtedy, ak už bol ženatý a získal  obdobia, sviatky a pod.
            meštianske právo. Podľa tohto štatútu mohli majstri nakupovať
            dobytok len na trhu, nie pred bránami mesta, aby každý majster   Majster – druhý otec
            mal rovnakú možnosť nákupu. Cechmajstri mali za povinnosť pre-
            zerať mäso na laviciach, aby sa nepredávalo pokazené. V niekto-  Zloženie cechov bolo hierarchické. Ich členmi boli majstri, tovariši
            rých štatútoch mäsiarov bolo aj také podivuhodné ustanovenie,  a učni. Členstvo v cechu bolo pomerne nákladné. Mäsiarskym uč-
            že kto udrie psa, alebo doň hodí kameňom, stratí členstvo v cechu.  ňom sa mohol stať 10 - 14 ročný chlapec, syn slobodného mešťana
                                                              bezúhonného pôvodu. Doba výuky trvala dva až tri roky.
            Cenu mäsa určil štatút                            Učeň býval počas výuky v dome svojho majstra, od ktorého do-

            Mäsiari vykonávali porážku a výsek jatočného dobytka, ktorý ne-  stával stravu, obuv, ošatenie a výuku v remesle. Majster mu bol
            raz aj sami chovali. Ich zisky teda neplynuli iba z výseku mäsa, ale  ako druhý otec. Učňa mal riadne vyučiť v remesle a poskytnúť mu
            aj z obchodovania s dobytkom. Zúžitkovali doslova všetko - loj  mravnú a náboženskú výchovu.
            predávali obyvateľom, alebo sviečkárom na výrobu lojových sviec
            a kože garbiarom i kožušníkom.                    Po vypršaní učňovskej doby bol pred celým cechovým


            28 | V SKRATK  | Júl / August 2022
   23   24   25   26   27   28   29   30   31   32