Page 21 - vskratke_09_22
P. 21
HISTÓRIA
Na stavbe pracovalo 16 000 z Čiech, Moravy a Nemecka, ktorí už mali skúsenosti so stav-
bou železníc. Okrem nich tu boli aj talianski robotníci, odborní-
robotníkov ci na kamenárske práce, potrebné pri stavbe mostov a tunelov.
Podľa výkazu z apríla 1870 pracovalo na stavbe tejto železnice
16 561 robotníkov, okrem iných 935 murárov, 2140 tesárov,
Dnešná podoba Košicko-bohumínskej železnice sa objavuje až 482 kamenárov, 738 mínerov a 953 robotníkov iných profesií.
v roku 1864 v „Pamätnom spise o trase Košicko-bohumínskej
železiarskeho spolku. V tomto rozsahom malom spise boli Začiatok premávky
železnice“ vydanom vo Viedni nákladom Hornouhorského
s veľkým prehľadom a znalosťou problematiky uvedené výho-
dy tejto trasy, ktorá mala viesť z Košíc, kde vtedy končili koľaje Prvým úsekom železnice odovzdaným do prevádzky na Slo-
Potiskej železnice, smerom severozápadným údolím Hornádu vensku bola trať Košice-Kysak-Prešov v dĺžke 33 km, na ktorej
a Váhu až do priemyselných oblastí Sliezska. Definitívna kon- sa začala premávka 1. 9. 1870. O rýchlosti, s akou napredova-
cesia bola vydaná 24. 7. 1866. la celá stavba, svedčí fakt, že v Žiline ešte 24. júna 1870 bola
dražba na vyrúbané vŕby a topole na mestskej sihoti pri Váhu,
Hoci pôvodný termín dokončovania jednotlivých úsekov ne- kadiaľ mala viesť trať, a už o pol roka neskôr, 20. decembra
bol dodržaný, na výstavbe sa intenzívne pracovalo. Na stavbu 1870, šiel na úseku Tešín - Žilina prvý skúšobný vlak.
železnice okrem domácich robotníkov povolali aj robotníkov
Fotografia parného rušňa, ktorý premával na Košicko-bohumínskej železnici.
Ďalším úsekom odovzdaným do prevádzky koncom toho is- nákladnými vagónmi boli zásobovaní odberatelia aj v centre
tého roku bola trať z Popradu do Žiliny v dĺžke približne 130 nášho mesta na Hlavnej ulici.
km. V decembri 1871 bola započatá premávka v úseku Poprad
– Spišská Nová Ves, úsek zo Spišskej Novej Vsi do Kysaku bol Košicko-bohumínska železnica si vynútila výstavbu novej bu-
otvorený ako posledný 18. marca 1872 – to bol i slávnostný dovy železničnej stanice, pošty a nakoniec aj Železničného
deň započatia premávky na celej trati z Košíc do Bohumína riaditeľstva, v ktorom v súčasnosti sídli Daňový úrad. V koneč-
i s prípojnou železnicou do Prešova. nom dôsledku viedla aj k vytvoreniu nových podnikateľských
možností spojených práve s rozvojom košického železničného
Celú Košicko-bohumínsku železnicu v dĺžke 368 kilometrov uzla.
postavili za necelé tri roky. I keď trať bola jednokoľajná, je to Ľudovít Korotnoky
vzhľadom k dĺžke a obťažnosti stavby najmä v horskom teréne
úctyhodná rýchlosť.
Železnica a rozvoj Košíc
Košicko-bohumínska železnica mala veľký vplyv aj na ekono-
mický rozvoj Košíc. Väčšina tovární sa napojila na trať pro-
stredníctvom vlečiek. Umožňoval to rozchod koľají električ-
kovej trate 1435 milimetrov, ktorý bol totožný s rozchodom
železničných koľají. Tak vznikli vlečky do Franckovej továrne
na terajšej Južnej triede, do Tehelne a továrne na keramiku na
dnešnej Štúrovej ulici, Tabakovej továrne na súčasnej Strojá-
renskej ulici, ale aj do ďalších známych firiem ako boli strojárne
Karola Poledniaka, či pivovar Bauerneblovcov. Železničnými Príležitostná poštová známka k 150. výročiu Košicko-bohumínskej železnici.
September 2022 | V SKRATKE | 21
