Page 15 - vskratke_11_21_web

OSOBNOSTI KOŠÍC

Peter Breiner, klavirista, skladateľ, dirigent
S Gejzom sme sa videli zakaždým, keď som bol v Košiciach, najmä, keď bol koncert
u neho v klube. Aj od jeho syna som vedel, že bol už dlhšie chorý. Som už vo veku,
kedy ľudia okolo mňa odchádzajú naozaj dosť často, takže to začínam brať ako
nevyhnutnú súčasť života. Keď si na Gejzu spomeniem, tak sa mi okamžite vybaví,
ako sme pred 50 rokmi hrali spolu v konzervatoristickom symfonickom orchestri a
ako sme sa vlastne po celý život periodicky a pomerne často stretávali...

Braňo Kostka, dirigent a zakladateľ vokálnej skupiny Fragile
Akokoľvek sa dá predpokladať odchod človeka, vždy je to nakoniec nečakané.
Tak som to cítil aj v Gejzovom prípade a znova som si bytostne uvedomil, že prijať
smrť a “konečnosť” je tá najťažšia vec. Gejza bol človek s obrovským vplyvom na
svoje okolie aj na život nielen v Košiciach. Preto v jeho prípade platí dvojnásobne,
že tu bude veľmi chýbať. Spomínam si naňho ako na stále usmiateho a pozitívneho
človeka, ktorý disponoval úžasnou životnou múdrosťou a skúsenosťou. No keby
som ho mal obsiahnuť iba jedným slovom, tak by to bolo slovo “rodina,” ktorá bola
jeho najvyššou prioritou. Milý Gejza, nikdy na teba nezabudneme. Inšpirovaní tvojím
príkladom sa budeme snažiť odovzdávať tvoj životný odkaz ďalej.

Igor Timko, spevák skupiny No Name
Pri spomienke na Gejzu sa mi určite najskôr vybaví nielen v Košiciach vychýrený
GES Club. Moje spomienky sa viažu na priestor, ktorý nám Gejza so svojou rodinou
vytvárali. Mám rešpekt voči rodine Szabadosových - Juraja som spoznal ešte ako
dieťa, jeho manželka Uršula nás sprevádzala prvými krokmi v rozhlase, Gejza nám
nesmierne pomáhal, s jeho synmi je vždy príjemné sa vidieť. Sú to chalani, ktorí
tvrdo pracujú na tom, čo ich otec založil. Nuž a dodnes nielen Košice, ale aj celé
Slovensko vďačia práve menu Szabados za vznik a fungovanie pesničkovej súťaže
Košický zlatý poklad. Do kondolenčnej knihy som mu napísal: Konečne si s bratom
a kapela si môže znova schuti zahrať…

Pavol Jeňo, trubkár
Gejza Szabados, milý človek, vždy usmiaty, za každého počasia, muzikant, hudobný
nadšenec, človek, ktorý v Košiciach vytvoril parádny priestor pre muziku nielen komerčnú,
ale aj alternatívnu, džezovú, ktorú tak veľmi miloval, tá jeho radosť a nadšenie, keď niekto
niečo vytvoril, niekto zahral dobre sólo, pochvala, dobré slovo... Tak si ho pamätám.
Prvýkrát som sa s ním stretol v jeho GES-ku, hudobnom klube, na súťaži pre mladé talenty,
ktorú vymysleli tuším aj s Petrom Lipom. Hral som tam s jednou zo svojich prvých kapiel.
Mám rád tento intímny hudobný chrám, ktorý svoju kapacitu poskytuje na možnosť
vidieť a počuť naživo úplne zblízka všetkých tých špičkových, fantastických muzikantov,
či už domácich alebo tých, ktorých sem dotiahol z celého sveta. Nezabudnem na
koncerty Mezzoforte, Lee Ritenoura, Dana Bártu a jeho Illustratosphere, atď… Naposledy
sme sa stretli na nejakej akcii, ktorú sme hrali s kapelou, videl som, že sa mu už
ťažko rozpráva aj chodí, ale napriek tomu prišiel medzi nás, všetkých nás vyobjímal,
zavtipkoval si, urobili sme si spoločné foto. Jeho odkaz žije v košickej muzike a v nás, jeho
hudobných deťoch. Gejza pozdvihol svojím životom muziku a kultúrny život v Košiciach.
Je pre mňa stále veľkou inšpiráciou. Ďakujem, že som mohol stretnúť takéhoto človeka,
ktorý vždy pomohol, poradil a nikdy nič za to nechcel...

V SKRATKE | 15